Nech je svetlo skratkovito poukazuje na sociálne problémy, tradičné zmýšľanie, homofóbiu, držanie zbraní, korupciu v policajných radoch a konfliktné viacgeneračné vzťahy medzi otcom a synom. Hoci ich môže tvorca v priestore jedného filmu len málo rozvíjať, v konečnom dôsledku všetky slúžia ako spojovací článok smerujúci k významnému leitmotívu.
|
Jednou z najsilnejších stránok filmu je výkon Milana Ondríka v úlohe hlavy rodiny so silným zmyslom pre spravodlivosť. Jeho herecký koncert posúva snímku do vyššej ligy podobne ako atmosféra desu vznášajúca sa nad celým filmom a odkaz na novodobý militantný fenomén. Scenárista a režisér v jednom vysiela spoločnosti varovný signál pred extrémistickým javom plným nenávisti nenápadne prenikajúcim do radov polície, profesionálnej armády, ale aj cirkvi.Do dedinského prostredia zapasoval fiktívny príbeh jednej obyčajnej rodiny. Tvorcu zaujíma najmä človek milión a takého nám predstavuje aj vo svojom najnovšom filme. Od komorného príbehu Evy Novej sa presunul k univerzálnejšiemu problému. Pri troche (ne)pozornosti sa môže týkať každého rodiča násťročného.
