Kríza bývania v slobodnej krajine. Načo nám je demokracia, keď ľudia nemajú kde bývať?

Pred 37 rokmi ľudia na námestiach cinkali kľúčmi a odzvonili neslobode. Dnes mnohí mladí nevedia, či budú mať niekedy kľúče od vlastného bytu. Podnájom zje polovicu výplaty, na hypotéku nedosiahnu a čoraz viac ich zvažuje odchod do zahraničia. Na konci tej istej krízy bývania sú stovky ľudí v našich mestách, ktorí nemajú kľúče od žiadnych dverí. Väčšinu z nich nevidíme, pretože bezdomovectvo nie je len lavička v parku. Sú to aj rodiny s deťmi v nevyhovujúcom bývaní, ľudia v ubytovniach a mamy, ktoré samy ťahajú domácnosť. Stačí strata práce, rozvod alebo choroba a hranica medzi „ešte zvládam” a „nemám kde bývať” je tenšia, než si myslíme. Je to zlyhanie demokracie, alebo test toho, akí sme? A dá sa s tým niečo robiť inak než darovať drobné?

Alena Vachnová roky presadzuje myšlienku, že bezdomovectvo sa dá ukončiť, nielen spravovať, a že domov má byť prvým krokom, nie odmenou.

Monika Luprichová vymenila opernú kariéru v zahraničí za konkrétnu pomoc doma. Zorganizovala inkluzívny festival SpoluHra pre nepočujúce deti aj Noc vonku, kde si ľudia môžu zažiť, aké je prespať na ulici a ráno ísť do práce. Porozprávame sa o tom, prečo je dostupné bývanie otázkou slobody, čo znamená sloboda pre niekoho, kto nemá kde bývať, a ako sa z bežného človeka stane niekto, kto mení svoje okolie. Lebo nie sme v tom sami.

Diskusiu obsahovo pripravila a na stretnutie 17. novembra vás pozýva Nexteria .

Vstup voľný